Vyšší stupeň transparentnosti

Autor: Lucia Žitňanská | 26.10.2016 o 17:29 | (upravené 26.10.2016 o 18:58) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  635x

Keď sa v minulosti objavil problém so schránkovými firmami, spravidla sa zároveň s ním objavovalo aj na pohľad jednoduché riešnie. Schránkové firmy treba zakázať. 

To samozrejme možné nie je, aj takáto právna forma súkromných spoločností je chránená medzinárodným právom a v obchodnom styku súkromých firiem môže mať opodstatnenie. Problém teda nie je schránková firma ako taká, pokiaľ si samozrejme jej skutoční aj papieroví vlastníci plnia svoje daňové povinnosti. Problém nastáva až v kombinácii neznámeho vlastníka a napríklad verejného obstarávania. V tomto prípade nepoznáme väzby medzi obstarávateľom a firmou a ani medzi súťažiacimi firmami samotnými, čo môže v mnohých prípadoch vyvolávať oprávnené pochybnosti aj o transparentnosti obstarávania. Nehovoriac o tom, že ľudia majú právo vedieť, na aký účel a komu peniaze z ich daní pôjdu.

Čo urobiť môžeme je, že na partnerov zo súkromného sektora s ktorými obchoduje štát, budeme klásť väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora. Presne to sme urobili schválením zákona o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkového zákona. Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj na kontrolu. Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis štát robí. V prípade, že niekto chce vlastnícku štruktúru tajiť, alebo uvedie nepravdivé informácie, vystaví sa riziku vysokých sankcií, až po výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktorý by znamenal zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje v budúcnosti. 

Protischránkový zákon sa do pléna parlamentu prvýkrát dostal v minulom funkčnom období ako reakcia na kauzu piešťanského CTečka. Hoci žiaden z opozičných návrhov vtedy nebol prijatý (jeden som predkladala ja s Mirom Beblavým a druhý predkladal Daniel Lipšic) diskusia v pléne vygenerovala štyri princípy, na ktorých by v každom prípade mal účinný protischránkový zákon stáť:

  • musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nie len formálneho majiteľa;
  • musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nie len verejné obstarávanie;
  • musí zabezpečiť verejnú kontrolu a 
  • musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností.

Schválený protischránkový zákon stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Týka sa všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze  priamo zo štátneho, či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

Register bude verejný a teda aj verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek, kto bude mať pochybnosti o zapísaných a zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Kvalifikovaným podnetom sa súd musí zaoberať. Na získanie dôkazov pritom využiť aj orgány a osoby, ktoré majú povinnosti podľa zákona o praní špinavých peňazí, čo považujem dnes za najsilnejší nástroj na vyšetrovanie takýchto prípadov.

Zápis nepravdivých údajov do registra bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie, o ktorých rozhodne súd. Za pravdivosť údajov zapísaných v registri spoluzodpovedá oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis za partnera verejného sektora do registra (advokáti, audítori, banky, notári). Oprávnená osoba zároveň aj ručí za zaplatenie prípadnej sankcie.

Protischránkový zákon predstavuje vyšší stupeň transparentnosti. Nepoznám štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Nepoznám štát, ktorý by mal takúto prísnu úpravu voči schránkovým firmám. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.


Už ste čítali?