V roku 2009 zasadali členovia Súdnej rady za zatvorenými dverami budovy Najvyššieho súdu a tajne hlasovali. My sme sa dozvedeli len výsledok, nevedeli sme kto a ako hlasoval. Žiaden člen Súdnej rady nemusel čeliť verejnému zdvihnutiu ruky a nemusel sa k svojej voľbe Štefana Harabina prihlásiť. Otvorenie justície verejnej kontrole za Radičovej vlády však prinieslo okrem iného aj verejné zasadnutia Súdnej rady, vrátane verejných hlasovaní. Nepochybne, nie je moc príjemné dvíhať ruku za, či proti Šefanovi Harabinovi, alebo inému kolegovi verejne. Zodpovednosť nemusí byť vždy príjemná. Ale iný spôsob skladania účtov členov Súdnej rady ako verejné rokovania a verejné hlasovania, neexistuje. Takže nádej pre justíciu v Sobranciach prišla pred očami verejnosti.
Heslo, pod ktorým dnes parlament prejednáva novelu ústavy Pavla Pašku a Pavla Hrušovského, je očista justície. Presnejšie, očista justície v podobe previerok spoľahlivosti sudcov. Podklady Súdnej rade dodá NBÚ (aj na základe zistení SIS), a Súdna rada ich neverejne, za zatvorenými dverami posúdi a hlasovaním rozhodne, kto sudca zostane a kto nie. Dokonca podľa jedného z posledných pozmeňovacích návrhov poslancov Smeru, by sa v budúcnosti o všetkých personálnych otázkach, teda aj o predsedovi Najvyššieho súdu, malo hlasovať neverejne za zatvorenými dverami. Rovnako, ako do roku 2009.
Takže niečo, čo evidentne zafungovalo aj ako začiatok očisty justície, teraz zahodíme a vrátíme sa o päť rokov späť, za zatvorené dvere Súdnej rady? A tí, čo tento návrh presadzujú, sa nám pod heslom očisty justície snažia nahovoriť, že 18 ľudí – sudcov, nominantov prezidenta, parlamentu a vlády - na základe podkladov NBU a SIS urobia to, čo nedokázali urobiť, až pokiaľ neboli vystavení verejnému skladaniu účtov?
Nie, niekto sa len zľakol, že v otvorenej justícii stráca svoju moc a snaží sa odstrániť dôvod tejto straty. A našiel si ďalších, ktorí sú mu výmenou za zmienku o manželstve ochotní pomôcť.
