Odcitujem len z vystúpenia podpredsedu KDH Jána Hudackého:
„Ja si trúfam povedať, že pre mňa, kresťanského demokrata, je to hádam najvážnejšia téma celej mojej politickej misie odkedy som v politike. ... Dámy a páni, to čo sa deje v tzv. demokratickom svete, je už ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. ... Bez toho, aby som podliehal nejakým konšpiračným teóriám je dnes zrejmé, že úzke globálne formované skupiny ľudí majúcich svojich zástupcov v každej krajine, aj cez všelijaké sekty scientológov ..., ale aj cez zástavy na ambasádach, disponujúce nepredstaviteľnými finančnými zdrojmi sú schopní kúpiť celé vlády, parlamenty a médiá. V mene tzv. ochrany ľudských práv manipulujú s masami ľudí, potrebujú masy, ktoré nebudú viazané smiešnymi posvätnými zväzkami manželstva a rodinnými väzbami. Potrebujú závislé masy voľnomyšlienkárov, slepých vyznávačov novej kultúry, kultúry smrti, kultúry sexuálnej neviazanosti a materiálneho konzumizmu."
Keď podpredseda strany, akou je KDH, hovorí na pôde parlamentu o svete, do ktorého patríme, a stálo nás to po roku 1989 veľa úsilia, aby sme doňho patrili, ako o tzv. demokratickom svete, je to veľmi vážne.
Neviem dnes, kde sú hranice SMER-u, pokiaľ ide o ich zápas o moc. Neviem, čo všetko bude chcieť Smer dostať do ústavy, a aké podmienky si bude klásť, aby novela ústavy prešla. Robert Fico už hovorí, že v krátkom čase sa prezident stane podstatne dôležitejšou politickou figúrou, ako je premiér. Po diskusii v parlamente k návrhu novely ústavy tiež neviem, kde sú hranice KDH a niektorých ďalších kolegov, pokiaľ ide o ich zápas. Mám z tohto spojenia zlý pocit.
