Budúci rok budú občania voliť prezidenta. Bude na výber, to je jasné už dnes. Aby mohli občania urobiť kompetentné rozhodnutie, tak sa im kandidáti budú predstavovať. Novinári, politológovia a skoro každý bude rozoberať, kto je kto. Kto bol komunista, kto nebol, či to vadí alebo nevadí. Kto čo urobil v živote, politickom či inom, a či je to málo alebo veľa. Možno prídu na rad aj otázky morálky, kto mal milenku, kto nemal, či to vadí alebo nie.
Možno príde aj na to, ako si kto predstavuje výkon funkcie. Malo by! Pretože dnes vieme, že prezidentské právomoci sú väčšie, než sme si mnohí mysleli pred poslednou voľbou prezidenta. Po rozhodnutí ústavného súdu vieme, že minimálne pokiaľ ide o menovanie generálneho prokurátora sú mantinely úvah prezidenta pri hodnotení osoby kandidáta na generálneho prokurátora veľmi široké. Dnes, po rozhodnutí prezidenta vieme aj to, ako sa dajú široké mantinely dané ústavným súdom rozšíriť. Alebo správnejšie: preskočiť.
Dnes preto vieme, že do povinnej výbavy rozhovoru s prezidentským kandidátom musí patriť aj otázka: „Ak by Vás zvolili za prezidenta, vymenujete za generáneho prokurátora blonďáka s modrými očami alebo bruneta s uhrančivým pohľadom?“ Alebo radšej rodovo korektne: „Ak by Vás zvolili za prezidenta/prezidentku, vymenujete blonďáka/blondýnku alebo bruneta/brunetu?“
Ja chcem za prezidenta blonďáka s červenou bugatkou.
P.S.
Prezident už nemusí nič robiť, písať ani hovoriť, lebo svoju prezidentskú úlohu splnil. V jeho novoročnom príhovore rozprával o tom, že tejto vláde treba pomáhať. A hovoril aj to, že začať treba od seba. Tak on začal a pomohol jej.