Kým sa spor točil okolo peňazí a základných požiadaviek učiteľov, robili sme to, čo normálna a slušná opozícia robí - snažili sme sa zvolať mimoriadny školský výbor NR SR, kde by sa o týchto veciach mohlo rokovať. To je úloha a povinnosť poslancov. Nechcela som a ani nechcem, aby sa zo štrajku učiteľov stala vládno-opozičná bitka. Učitelia bojujú za svoju vec, majú na to plné právo a ja sa na tom nemienim politicky priživovať.
Situácia sa pre mňa zmenila v momente, keď predseda vlády po týždňoch mlčania na učiteľov primitívne zaútočil a odkázal im, že majú urobiť niečo pre tento štát. Po týždňoch mlčania a úmyselného zavádzania zo strany svojho ministra, ktorý prišiel o všetok svoj osobný kredit. Vyzývať učiteľov, aby urobili niečo pre tento štát považujem za úplné dno v politickej kampani. Sám premiér pred 11 rokmi povedal, že učitelia nemajú v spoločnosti také postavenie, aké si zaslúžia. A ja som si istá, že ich postaveniu nepomôže, keď si o nich doslova utiera topánky predseda vlády.
Tu už nejde len o peniaze, ale normálnu ľudskú a profesnú dôstojnosť. Preto štrajk učiteľov podporujem. Ako občianka, ako matka, ako pedagogička a aj ako politička. Vy ich môžete podoporiť tiež:
http://isu.sk/podporuju-nas
