Prezident rozhodol, Robert Fico nevidí prekážku novej voľby kandidáta na generálneho prokurátora, Jozef Čentéš, nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora podal sťažnosť na ústavný súd a žiada zrušiť rozhodnutie prezidenta, niektorí poslanci píšu obžalobu prezidenta, občania spustili petíciu za podanie obžaloby na prezidenta.
Sťažnosť doc. JUDr. Jozefa Čentéša je o práve. Domáha sa práva, musí sa domáhať práva, inak by poprel opodstatnenosť svojej kandidatúry a voľby.
Obžaloba prezidenta je tiež o práve, bez ohľadu na to, že má aj politickú rovinu. Musí byť právne kvalifikovaná. Inak by poslanci hneď pri prvom použití zdegradovali inštitút obžaloby prezidenta. Tak sa musia potrápiť. Porušil prezident ústavu úmyselne alebo nie? Pozor, úmysel je právny pojem, tu si, občania, so zdravým rozumom tu nevystačíme.
V oboch prípadoch je rozhodnutie v rukách ústavného súdu. Toho ústavného súdu, ktorý pre prezidenta vytvoril priestor, aby kandidáta riadne zvoleného Národnou radou Slovenskej republiky (čo potrvdil ústavný súd, stále ten istý) nevymenoval. Teraz bude ústavný súd vykladať svoje vlastné rozhodnutie a rozhodovať, kde sú hranice svojvôle prezidenta a teda, v duchu svojho vlastného rozhodnutia, hranice ústavnosti.
Tieto právne procesy musia prebehnúť. Poodstúpme ale od práva. Toto nie je (len) o práve.
Rok a pol sme všetci tušili, ako to skončí. Rok a pol to bolo naťahovanie času, hra s jasným cieľom. Aby Smer volil nového generálneho prokurátora. Svoju rolu zohral ústavný súd, svoju rolu zohral prezident. Jasné, že úmyselne, bez ohľadu na to, či ten úmysel spĺňa právnu definiciu úmyslu alebo nie. A to aj za cenu toho, že svojimi rozhodnutiami posunuli doteraz nespochybňovaný vzťah medzi parlamentom a prezidentom. S akými dôsledkami? Ak by sme tieto rozhodnutia zobrali za základ novej ústavnej tradície, čo by to znamenalo? Že tento a každý ďalší prezident bude posudzovať osobu kandidáta na generálneho prokurátora aj mimo rámca splnených zákonných podmienok? A keď to platí pre generálneho prokurátora, bude takto posudzovať aj osoby kandidátov na sudcov ústavného súdu, na sudcov? Kam sa vlastne posunuli hranice? Len preto, aby Smer volil nového generálneho prokurátora.
Rozhodnutie prezidenta, vydláždené rozhodnutím ústavného súdu, je súčasťou skoro dva roky trvajúceho mocenského zápasu o to, ako má vyzerať prokuratúra, v ktorom právo je len nástrojom. Tento mocenský zápas o to, ako má vyzerať prokuratúra a justícia vôbec, je súčasťou zápasu o charakter štátu. A vedie sa medzi politickými stranami, ale aj naprieč politickými stranami, všetkými. Aj naprieč ústavným súdom. Naprieč justičným systémom. Zbrane sa nevyberajú, aj právo môže poslúžiť. A keď sa cestou trošku zdeformuje ústavný systém spôsobom, ktorého dôsledky nedovidíme, zjavne nie každému to vadí. Prezident sa len opäť raz postavil na jednu stranu tohto zápasu. Neprekvapil. Naopak, konal vlastne predvídateľne.
Tento zápas sa neskončil pádom mečiarizmu. Pretože je to zápas dlhodobý, nedá sa vyhrať zmenou jedného zákona. A nie je (len) o práve. Je o neformálnych pravidlách, spoločenskej a politickej kultúre, pod ktorú, či chceme alebo nie, sa nepodpísalo len posledných dvadsať rokov. Je aj o mocenskej rovnováhe a politickom zápase, a možno najmä o ňom. Pozor na všetkých, ktorí sa v takýchto chvíľach tvária veľmi nad vecou a dovolávajú sa len litery zákona. Lebo nestačí stihnúť novú voľbu generálneho prokurátora, kým stihne ústavný súd rozhodnúť o sťažnosti Jozefa Čentéša na to, aby bolo všetko v poriadku. A pozor na všetkých, ktorí dnes nemajú jasný postoj. Lebo len tí, ktorí v zápase o charakter štátu sú pripravení zaujať jednoznačný postoj, môžu niečo zmeniť.
Róbert Fico zavelil pokoj! pre justíčný systém na začiatku volebného obdobia. Lebo pokoj vyhovuje jeho mocenským záujmom. Ak ale chceme pokoj, musíme si najskôr vybojovať právo.
Prezident prekročil hranice.
