Zdá sa vám to ako absurdná predstava? Absurdná predstava, veď predsa toto už máme raz za sebou... Lenže Robert Fico vraví, že sa nezmenil, iba sa poučil.
Poučil sa zjavne v tú noc dlhých nožov, keď ako jediný zostal z opozície sedieť v parlamentných laviciach a poučil sa do tej miery, že už vie, akú moc má dobrá komunikačná stratégia.
Ponechávam si tento obraz v hlave, pretože je to varovanie pred prekračovaním hraníc, ktoré je prekračovať neprípustné. A keď ich raz prekročíme, tak potom je už možné všetko. Aj to, čo sa nám dnes nezdá.
Pretože padnú všetky zábrany. Dnes prekračujeme hranice spôsobom, ktorý smeruje práve k tomuto.
Dva pracovné dni na pripomienkové konanie. Bez zverejnenia na portáli právnych predpisov, a teda bez toho, aby verejnosť mohla dať pripomienku, na čo má podľa našich legislatívnych pravidiel právo. K tomu skrátené legislatívne konanie...
To všetko pri zákone, ktorým sa rozhoduje o budúcnosti druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, skrátka o tom, ako budú vyzerať dôchodky o 10, 20, 30 rokov v situácii, keď nevieme, ako budú o tých 10, 20 či 30 rokov vyzerať verejné financie Slovenska a nik dnes nevie povedať, aké budú vtedy dôchodky z prvého piliera.
Pri takomto type zákona to považujem za neprípustné prekračovanie hraníc svojvôľou vládnej moci.
Svätou povinnosťou ministra spravodlivosti a predsedu legislatívnej rady je upozorniť na to, keď sa legislatíva prijíma v rozpore s pravidlami. No tento zákon mu nestál ani za tú pripomienku, ktorú dala napríklad generálna prokuratúra - že sa porušujú legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. V kolónke pripomienky ministerstva spravodlivosti je nula.
Máme za sebou 100 dní tejto vlády a hranice sa prekračujú na pokračovanie. Príklad za všetky: námestník zvoleného, ale nevymenovaného generálneho prokurátora zázračnou rýchlosťou vyhovie podnetu a podá návrh na ústavný súd, ktorého väčšina bola zvolená poslancami Smeru.
Zázračnou rýchlosťou koná a pozastaví účinnosť zákona, aby premiér Robert Fico nemusel urobiť politicky nepopulárny krok a nemusel dať peniaze zo štátneho rozpočtu sestričkám.
To je bezprecedentné prekročenie hraníc v rámci právneho štátu, prikryté najvyššími ústavnými orgánmi vrátane ústavnoprávneho výboru, ktorý sa hlasmi poslancov Smeru odmietol tou vecou zaoberať. A dnes rokujeme spôsobom, ktorý je len pokračovaním tohto prekračovania hraníc.
Dokedy bude v kolónke ministerstva spravodlivosti nula? Dokedy budeme prekračovať svojím správaním hranice, ktoré sa nám nutne musí niekedy vrátiť? Až kým sa v januári 2015 prudko neoteplí?!